Miešam si kávu vidličkou (alebo - Prečo mama nie je chobotnica?)

Miešam si kávu vidličkou, lebo práve nastal mikromoment môjho relaxu (najmladšie dieťa mi zaspalo) a túto vzácnu chvíľu určite nestrávim umývaním plného drezu riadu, na dne ktorého by som sa dopátrala ku kávovej lyžičke... No a len tak hútam, ako to už pri káve býva...

Nechcem Stvoriteľovi kafrať do remesla, ale nerozumiem, prečo tak vydarenému stvoreniu, akým je mama, nedal s každým ďalším dieťaťom aspoň dve ruky navyše... Pri mojich štyroch miláčikoch by som už mohla konkurovať chobotnici...

A odpoveď prichádza... Všetko je O.K., tie ruky navyše som predsa dostala s každým ďalším dieťaťom... Stačí len moje ratoliestky správne usmerniť a radi priložia dvojicu svojich šikovných rúk k dielu... Treba len poprosiť, správne motivovať a zmenežovať, predsa na rozdiel od chobotnice mám rozum a milujúce srdce... Veď umývačku riadu sme nekupovali práve preto, aby sa naše deti učili aj týmto spôsobom dôležité zručnosti pre život... 

A tak ďakujem Stvoriteľovi, že nie som chobotnica, lebo by som všetko robila sama... Dokonca sa mi v mikromomentoch môjho relaxu zvýšili ešte dve vlastné voľné ruky, ktoré okrem miešania obľúbenej kávy využívam s veľkou vášňou aj pri šití originálnych kúskov pre ženy... Zatiaľ, kým sú deti menšie, tvorím jednoduchše veci...  Ale v ponuke sa nájdu aj zložitejšie originalitky, vytvorené ešte pred narodením najmladšieho drobca.

A snažím sa do každého výrobku vložiť kúsok seba s odkazom žene, ktorá ho bude nosiť, že jej krása je jedinečným darom Stvoriteľa pre tento svet...