Ľubomíra Dóšová

Predstavíte sa nám?

Volám sa Ľubka a som mama 3 chalanov. Dominik má 8, Danielko 6 a Eliáško 3. Možno to znie ako klišé, (ale ja mám rada klišé), moje deti mi zmenili život. Naučili ma byť sama sebou a byť voči sebe vnímavá, aby som mohla byť vnímavá voči nim.

Názov Vášho obchodíka na www.codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate? Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe? 

A aj vďaka deťom si plním svoj detský sen a počas materskej som založila malú bezodpadovú dielničku Kohútik. Dielňa, v ktorej sa ž(š)ije s láskou. Za slobodna som Kohútová a to, kým som do veľkej miery ovplyvnili moji rodičia a 3 súrodenci. Preto Kohútik. :)

V mojej dielničke začali najskôr vznikať kojošaty, pre pohodlné a diskrétne dojčenie pre maminy. Lebo si myslím, že keď je šťastná mama, je šťastná celá rodina.

Ale mojou vášňou je spracovávanie textilného odpadu. A tak aj s mojím mužom šijeme jedinečné kúsky - upcyklované alebo patchworkové oblečko, ktoré voláme puzzle, ľadvinky a peňaženky z odrezkov šatiek a podobne. A z toho, čo už sa použiť nedá vznikajú taburetko pofy. Akési vankúše na sedenie, hranie a jogu. 

Aký máte najväčší úspech v rámci Vašej tvorby? (výhra v súťaži, významný zákazník, výrobok, na ktorý ste hrdá)

Milujem tvoriť pod heslom #textilniejeodpad, a dnes sa nám to, myslím, darí aj v spolupráci s inými slovenskými značkami, čo je úžasné.

Kedy tvoríte? Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť? 

Kedy tvorím? Vždy odpovedám, že s deťmi. Vždy som šila. Ak keď boli v bruchu, aj po narodení v šatke, neskôr sa dojčili v lone a ja som šila. Najmladší sa sem tam stále dojčí, keď šijem. Na zvuk stroja sú zvyknutí, je to súčasť ich sveta. Ja tvorím svoj svet, oni zas ten svoj, Naše svety sa prepájajú a motivujú navzájom. Zapájam ich. Zahrám sa s nimi. Tak naozaj, celou mojou bytosťou. Im stačí aj 10-15 minút a potom si zas idú to svoje a ja si môžem ulietať v mojej upcyklovacej fantázii. :).

Aký je Váš najväčší pracovný sen?

Momentálne máme trošku pomalšie obdobie. Užívame si rodinu a jeden druhého. A tiež máme veľké plány, ale zatiaľ sú tajné :).

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite?

Moje motto? Nuž v živote som zažila naozaj už aj ťažké chvíle. Vtedy mi vždy najviac pomohlo - "Nič nie je večné!" A to naopak pomáha aj užívať si ten život v jeho najkrajších podobách. Taká vďačnosť za to, čo mám. Nie je to samozrejmosť a ja to viem. O to viac si to viem vážiť a tešiť sa z toho.

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama? 

A čo by som odkázala tvorivým maminám? Aby nečakali, kým deti vyrastú a začali si plniť sny popri nich. Je to sem tam náročné, ale je v tom veľa zázračna.

--

Ľubka