Renáta Barčáková

Predstavíte sa nám?

Volám sa Renáta, som z Bratislavy. Mám už dospelú dcéru Kristínku, ktorá si založila svoju rodinku, a hádam sa čo najskôr aj rozrastie. Jedného dňa počas „surfovania“ po internete, kde som hľadala novú inšpiráciu pre svoju tvorbu, som náhodou natrafila na milú stránku pod názvom „ Čo dokáže mama“. Po jej preštudovaní som sa rozhodla, že sa pripojím k mamičkám, ktoré si už založili svoj obchodík na tejto stránke. Pridala som si sem pár svojich výrobkov a bola som zvedavá, či bude o výrobky záujem. Aké bolo moje prekvapenie, keď sa mi ozvala p. Lucka Benková zo sekcie Mamičky týždňa s tým, aby som niečo o sebe a svojej tvorbe napísala? Keďže nerada o sebe píšem, bolo pre mňa ťažké začať...

Názov Vášho obchodíka na www.codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate? 

Môj obchodík som pomenovala Buchtaa. Názov vznikol spontánne, keď som piekla buchty a pri tom háčkovala. To preto to moje logo s buchtami, kávičkou a háčikom 😊. V mojom skromnom obchodíku ponúkam hračky, deky, hrkálky, sety a iné drobnosti pre malých, či veľkých. Proste pre všetky malé aj veľké deti, ktoré majú stále rady hračky. Je to taký môj malý detský svet, do ktorého sa vždy rada vraciam.

Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe? 

Ako si pamätám, už ako malá som chcela dať babke nejaký darček pod stromček. Tak som sa pustila do vyšívania obrusu. Neskôr som si chcela upliesť svoj prvý pulóver. Tak som zobrala otcovi sveter, vypárala som ho, a mohla som sa pustiť do práce. Voľakedy nebol internet, Instagram, či Pinterest, kde si dnes môžete nájsť návody, postupy, či videá. Tak som sa učila podľa rád svojej mamičky, babičky, či tety. Neskôr bolo už dostať kúpiť časopisy, ktoré som si nemohla nechať ujsť. Tak som začala aj napríklad s filetovým háčkovaním, či pletenými dečkami a obrusmi, vyšívanými obrázkami... Musela som vyskúšať všetko. Ale nezačínala som niečím malým - jednoduchým. Vždy ma lákali zložité vzory a návody. Bola to taká malá výzva pre mňa, či to zvládnem. Potom prišli na rad svetríky pre dcéru, neterky, detičkám pre kamarátky. Neskôr som ručné práce odložila bokom. Veď to mnohí poznáte, rodina, deti, práca, štúdium popri zamestnaní.... Keď sa dcéra osamostatnila, zrazu som si povedala, čo keby som znova oprášila háčik, či ihlice. Internet bol už plný návodov a postupov, tak som si sadla k PC a pustila sa, ako vždy, do „Veľkého projektu“.

Začala som háčkovať deky – pre neterku, maminu, dcéru... Potom prišli na rad vaky, kabelky. Neskôr som sa začala zaujímať o hračky. Kolegyňa ma oslovila, či by som jej vedela vyrobiť personalizovanú bábiku pre dcéru, ktorá tancuje írske tance ......

Povedala som si, prečo nie, tak som sa do nej pustila. Bábiky ma chytili za srdce a sú dodnes mojou srdcovkou. Rada vyrábam bábiky, zvieratká, deky, hrkálky, či SETY... Keď objavím návod na internete, alebo fotku, ktorá ma nadchne, hneď sa pustím do výroby (tu potom vymýšľam návod, čo sú hodiny skúšania, párania, pokusy a omyly).

Aký máte najväčší úspech v rámci Vašej tvorby? (výhra v súťaži, významný zákazník, výrobok, na ktorý ste hrdá)

Najviac som spokojná vtedy, keď sú moji zákazníci veľkí, či malí spokojní. Keď mi pošlú spätnú reakciu ako hračka, či iná drobnosť urobila obdarovanému radosť. Alebo sa opakovane vracajú, a niečo si z mojej tvorby vyberú.

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite?

Riadim sa heslom, že: „Všetko ide, keď sa chce“. Nepoznám slovo nie a neviem. Skúšam všetko do vtedy, kým som spokojná, alebo nevyskúšam všetky dostupné možnosti. Chce to len pevné nervy. Niekedy sú to hodiny a dni tvorenia, párania..., ale výsledok stojí za to – aspoň si myslím. Áno, sú aj veci, ktoré sa nepodaria. Keď vyčerpám všetky možné aj nemožné kombinácie a možnosti, a jednoducho to nejde, tak si poviem, že sa mi podarí niečo iné... Netreba sa hneď na začiatku vzdávať. Beriem ručné práce ako relax. Viem pri nich presedieť aj hodiny.

Kedy tvoríte? Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť? 

Nie vždy je to možné, ale vždy, keď mám čas, tak si sadnem a tvorím. Najčastejšie je to po večeroch pri telke. Má to aj ďalšiu výhodu a to – „nevyjedám chladničku“ 😊. Pretože som tak sústredená na výrobu, že mi ani nepríde na um niečo mlsať. 😊

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama? 

A čo odkázať mamičkám v „Čo dokáže mama“? Viem, že voľného času je málo. Mne niekedy nestačí ani 24 hodinový deň, a priala by som si, aby mal aspoň 48 hodín. Ale keď sa chcem niečo naučiť, idem si za tým, a skúšam, kým sa mi to nepodarí... Poviem si, že to robím pre zábavu, aby som si oddýchla, a nie, aby som sa pri tom stresovala. Môžem to vyrábať týždeň, dva , možno aj dlhšie. Proste venujem sa tomu, keď mám čas. Ale výsledok stojí za to. Hlavne keď vidím, akú radosť má obdarovaný.

Všetkým mamičkám Prajem veľa krásnych výtvorov a veselých iskričiek v detských očkách 😊.